A tento poznáte??? Štyria blázni sa v nedeľu ráno stretnú pri kostole v Liptovskom Mikuláši, že idú na Kráľovu Hoľu a späť, pretože vraj na Priehybe majú jelene ruju. A tak si ráno v tej zime podajú ruky a začnú sa zahrievať smerom na Liptovský Hrádok a Porúbku.

klik pre zobrazenie celej fotky

Tu i tam sa k nim zavše pripojí pár „lenivcov“, ktorým sa nechcelo štartovať z LM a tak kým prídu do Svarína nazbiera už sa ich už šesť.

klik pre zobrazenie celej fotky

Vo Svaríne ich zamrznutým úsmevom víta ďalšia skupinka amatérskych cyklistov, ktorých len nevedomosť toho, čo ich čaká, drží v dobrej nálade. A tak si to v tej zime rúbu na Priehybu a tešia sa na jelene a iné zvuky lesa. Jelene ale asi ešte spia a veru pravdu majú, pretože v mraze tesne pod nulou to robia asi len ľadové medvede a tučniaky Je tu taká nepríjemná zima, že zachádza až pod nechty i do nosa, aj do všetkých kútov tela o ktorých som si doteraz nemyslel, že by niekedy mohli zamrznúť. O prstoch na nohách ani nehovorím, pretože si ich necítim.

klik pre zobrazenie celej fotky

Konečne sme došli na sedlo Priehyba, aby sme si cvakli selfíčko smerujúce z Horehronia na Liptov. Tešíme sa na zjazd. Dole to ide ako po masle a po pár minútach naše pretekanie sa s časom pribrzdí zatvorená rampa, pri ktorej sa všetci zhodujeme na tom, že od tejto rampy začne dnes druhé peklo, keď sa budeme vracať naspäť na Liptov.

V Heľpe hľadáme nejakú otvorenú krčmičku alebo ľubovoľné pohostinstvo, kde by sme si dali niečo teplé do žalúdka. V tomto kraji to o desiatej ráno ešte spí, tak pokračujeme optimisticky po značenom cyklochodníku do Šumaica. Tam sa máme stretnúť so zvyškom bandy, ktorá dnes prijala 12-kilometrovú výzvu, aby sa s nami odfotili pri značke od ktorej sa už nikde vyššie nedá ísť (ak nerátame vysielač).

klik pre zobrazenie celej fotky

Všetko, čo som mal v ruksaku som už zjedol a tak s otvorenou náručou vítam rožok, aby som si ako správny paštikár vychutnal chuť českej pikantnej nátierky s horehronským vzduchom. Popri tom si vychutnávam horúci čaj, ktorý som si mixol s medom v pomere asi 1:1, aby som doplnil cukry. A ide sa na to. Plní odhodlania pomaly odhrýzame z dvanásťkilometrového koláča, ktorý sme si dnes naložili. Každý svojím tempom a štýlom.

klik pre zobrazenie celej fotky

Niektorí ideme svojím tempom slimáka, niektorí traverzujeme a iní tlačíme, ale všetci s jedným a tým istým cieľom – zdolať Kráľovu Hoľu. Aby toho fyzicky nebolo málo, na psychiku nám padajú kamene odfrkujúce z kolies elektro cyklistov, ktorí asi netušia, že idú do kopca. Toto naozaj nepridá na nálade, a tak len tupo pozerám pred seba. Kamenistá cesta končí pri novootvorenej chatke, ktorá tu vyrástla pre všetkých ľudí odhodlaných vyštverať sa až do oblakov.

klik pre zobrazenie celej fotky

Od chatky vedie príjemná asfaltka, vďaka ktorej si už nemusíme pozerať pod kolesá a môžeme si užívať výhľady, ktoré v dnešnom počasí berú dych. V diaľke a hlavne stále vysoko sa nás usmieva televízny vysielač, ktorý trčí do obzoru a ukazuje nám cestu, aby sme sa nestratili.

klik pre zobrazenie celej fotky

klik pre zobrazenie celej fotky

Konečne sme hore. Zdolali sme vrchol Kráľova Hoľa. Presne pre toto sme sem prišli. Pre výhľady, pri ktorých zabúdame, že ledva stojíme na nohách. Pre dobrý pocit, že sme spravili niečo pre seba. Pocvakáme pár záberov a ideme dole.

klik pre zobrazenie celej fotky

Zjazd po asfaltke s pár dierami, je hladký, ale na tom makadame mám pocit, že mi idú ruky odpadnúť. V Šumiaci sa rozhodujeme, ako ďalej. Zvažujeme svoje sily a nakoniec ostáva len päť statočných, ktorí to chcú dokopať do konca a vrátiť sa na bikoch znova na Liptov a domov. (viem, že statočných býva sedem, ale dnes to bude inak)

Čas pokročil a neúprosne tlačí na pílu. Do Heľpy sa vraciame po asfaltke, aby sme čím skôr zbadali rampu, ktorá oddeľuje pohodový pojazd od osemkilometrového trápenia smerom na Priehybu. Za každou zákrutou, chalanom hovorím, že už len dvakrát vľavo a raz vpravo a sme tam. Po piatej zákrute mi prestávajú veriť, ale prisahám, že na tom garmine som to videl takto Nohami krútime asi už len zo zvyku a na to prichádza nápad: „čo keby sme chvíľu potlačili?“ Bez mihnutia oka a námietok svorne zosadáme a tlačíme.

klik pre zobrazenie celej fotky

Na priehybu sa dostávame okolo trištvrte na sedem. Jelene majú ruju, ale zima je skoro rovnaká ako ráno. Dojedáme posledné zásoby toho, čo nám ostalo, zapíname svetlá i blikačky a rútime sa dole Driečnou dolinou do tmy. Cestou premýšľam ako je to možné, že na liptovskej strane toho istého kopca je zrazu taká zima. Ruky ani nohy si necítim a veru ani neviem ako sme sa dostali do Kráľovej Lehoty.

klik pre zobrazenie celej fotky

Tu si v penzióne dávame čaj, ktorý nás zohreje a nabudí na zvyšok trasy. V Liptovskom Hrádku a Uhorskej Vsi sa partia postupne rozpadá a každý ide najkratšou cestou domov. Ja s Kubom sa už len zotrvačnosťou asi o štvrť na desať dotackáme do Liptovského Mikuláša, kde ideme každý svojou cestou domov.

Chalani, ďakujem Vám za tento pojazd. Bez Vás by to nešlo.

Rovnako veľký obdiv a pochvala ide všetkým tým, ktorí dnes zdolali na bikoch Kráľovu Hoľu.