Pohodlnosť je veľmi obľúbená ľudská vlastnosť... ale s radosťou môžem konštatovať, že vrchári, ktorí sa odhodlali spoločne zdolať vrchol Podšíp, pohodlnosť nepoznajú. Nazbieralo sa nás dosť na to, aby sme naplnili cyklobus až po strop, ale všetci sme štartovali o ôsmej s odhodlaním absolvovať celú trasu vlastnými silami.

klik pre zobrazenie celej fotky

Tak sme sa svižne rozbehli od štartu smerom na dobre známu 18-tku (cesta 1. triedy), z ktorej sme sa odpojili hneď ako to bolo možné. Za Galovanmi nás trochu ponáhaňal traktor a ani sme sa nenazdali a preleteli sme Vlachmi, Bešeňnovou i Liskovou až do Ružomberka. Tu sa k nám mala pripojiť partia z cyklobusu a ostatní borci z okolia.

klik pre zobrazenie celej fotky

Cyklobus neprišiel! Na stanici v Liptovskom Mikuláši čakala len jedna pani, ktorá sa nakoniec rozhodla, že sa povozí len niekde po okolí. Tak pokračujeme po starej ceste cez Hrboltovú do Švošova a užívame si príjemný pojazd značeným cyklochodníkom. Tu začínam premýšľať o Tour de France a obdivujem profesionálnych cestných cyklistov, ktorí dokážu prejsť desiatky či stovky kilometrov v jednom veľkom cyklozlepenci. Nám sa nepodarilo udržať pelotón a tak sa musíme počkať v Ľubochni. Tu sa k nám na chvíľu pristavil malý biker, ktorého sme potešili VKL nálepkou na priblu aj na jeho dvojkolesový stroj. Musíme si hľadať mladých pokračovateľov, veď my starí raz prestaneme do kopcov vladať

klik pre zobrazenie celej fotky

Z Ľubochne do Stankovian to je čo by si aj kameňom dohodil a tak ani sa nenazdáme a už sa potíme v stúpaní smerom na Podšíp. Päť kilometrov s občasnými veľmi výživnými úsekmi nám dalo zabrať, ale nakoniec sme sa všetci živí a zdraví dostali do tejto malebnej chatovej oblasti. Sedíme v tráve, obdivujeme okolitú Malú i Veľkú Fatru, menujeme vrchy, ktoré poznáme a čakáme na tých, ktorí si našli čas na to, aby si nakvapkali vodu z pramienka do cyklofľaše.

klik pre zobrazenie celej fotky

klik pre zobrazenie celej fotky

Po dobrom výšľape vždy nasleduje vytúžený zjazd. Niektorí so zaťatými zubami a žeravými brzdami "letia" dolu kamenistou lesnou cestou. Iní si to skutočne užívajú a idú ako o preteky. Našťastie sa celý tento zjazd skončil len dvoma defektami a jedným odretým lakťom. Do jednej grupy sme sa znovu zlepili až v miestnej krčmičke v Stankovanoch, kde sa s miznúcim pivom pomaly stratili aj silácke reči o zdolaní dubovských lúk cestou späť

Aby sa nám nerozpadla aj komplet celá partia, vybrali sme sa do Ružomberka. Vraciame sa tým istým cyklochodníkom, ktorý sa medzi tým zmenil na diaľnicu. Ružomberské zápchy spôsobili to, že je tu viac áut ako cyklistov. Nebolo to nič príjemné, ale prežili sme. V Ružomberku nás už čakal cyklobus späť do Liptovského Mikuláša, a tak sme ho aspoň niektorí využili, aby nešiel naprázdno...

klik pre zobrazenie celej fotky

Bol to skvelý výlet v skvelej partii. Ďakujem Vám a teším sa na ďalšie výlety za vrcholmi Vrchárskej koruny Liptovskej.

Pekné video z výletu pripravil tulák Michal H. Ďakujeme