Nedeľa 7:00 Uhorská Ves- budík drnčí akoby horelo, strhávam sa zo sna a kukám von, vyzerá, že ide trochu spŕchnuť, pomyslím si...na to kukne von moja Lenja a tá vidí blížiaci sa mordor , okamžite začne lustrovať „jútub“, aby si našla lekciu jogy (že vraj adekvátna náhrada za bicykel, vysvetľuje mi )

Po 10 minútovom presviedčaní, že pršať isto nebude, odchádzam do LM sám, s prísľubom, že sa na spiatočke k nám pridá. 8:45 ruksak zbalený, horalka tiež, ešte jedna pusa na rozlúčku a môžem ísť. Počkám kým Lenja zájde za roh a pre istotu nenápadne zdrapnem pláštenku na batoh a nepremokavú bundu. Ako prichádzam do LM počasie sa fakt vyjasňuje a pri kostolíku čaká kopec známych aj nových bikerov na čele s našou stálicou Ivkom z Trenčína. Nadšene volám domov, že sa nás nazbieralo veľa a v mikuláši je skoro jasno....Lenja už síce mala rozcvičený prvý "pozdrav slnku", ale nakoniec sa umúdrila a súhlasila, že ide s nami.

klik pre zobrazenie celej fotky

9:20 Do Uhorskej sa valí tlupa bikerov, kde na zastávke vyzdvihuje moju stepujúcu ženu. Lenja vysmiata ako lečo víta Beneho. Bene je náš nemecký kamarát, ktorý s nami preskialpoval zimnú sezónu, ale na biku sme sa tento rok videli žiaľ len raz. Po pár metroch sa dozvedáme radostnú novinku, že s manželkou očakávajú vytúžený prírastok Zároveň nám však smutný oznamuje, že sa koncom mesiaca vracia do Nemecka. Liptovská príroda sa mu veľmi páči a za tú krátku dobu čo tu je si aj našiel veľa športových parťákov, ale rodina je prvoradá.

klik pre zobrazenie celej fotky

Počasie začína vyzerať super truper, Hrádok míňame ako nič a odbáčame na Porúbku, kde nás čakajú prvé kopčeky. Asi v polovici, hneď za pasúcimi sa krávkami, nás vyčkávajú ďalší tuláci - Lenka, Kubo a Miro. Brzdíme a čakáme na ostatných. Po pár minútach sme všetci a valíme to ďalej s ďalšou medzizastávkou v Kráľovej Lehote.

klik pre zobrazenie celej fotky

klik pre zobrazenie celej fotky

Tu prichádza prvý Rado s Mirom a chtiac nechtiac zistia, že tu sa už čapuje a tak sa nechajú zlákať na jednu vychladenú 10-točku. Pollitráčik cmuknú ako vodu a ide sa ďalej smer Svarín, kde sa k nám pripája ďalšia hrča nadšených bikerov. Takže pre dnešok je nás krásnych 24 kusov a od vrcholu nás delí necelých 8 km a cca 500 výškových metrov.

klik pre zobrazenie celej fotky

Prvá skupina drtí ako na Tour de France a kopec jej ubieha ako nič...Ja si to šlapem na pohodu popri mojej polovičke, pričom ona sa netvári 2x nadšene a po pár desiatkach metroch mi zakáže na ňu smerovať akékoľvek otázky Našťastie mi to nevadí a s nadšením ju pozorujem ako bojuje sama so sebou a hlavne s bicyklom

klik pre zobrazenie celej fotky

Pred 12tou sme už všetci hore. Niektorí krúžia okolo nádrže, iní fotia výhľady, či dobíjajú energiu prostredníctvom chuťoviek, ktoré si priniesli z domu.

klik pre zobrazenie celej fotky

Ešte nezabudnúť spoločnú foto, džídípiár papierovačky a už už si chceme užiť zjazd s vetrom o preteky, keď sa nás Zdeno opýta, či si ešte nespravíme zachádzku a cca v strede cesty neodbočíme vpravo smer Východná. Lenji a niektorým ďalším sa pri slove Východná podlomili kolená a výraz v ich tvárach bol v skutku poľutovaniahodný

klik pre zobrazenie celej fotky

Keďže účel svätí prostriedky, museli sme trochu zaklamať a presvedčiť všetkých, že aj napriek zachádzke cesta už bude iba klesať.....podarilo sa Zdenčo fičal prvý a na každej križovatke riadil premávku. Po pár metroch zachádzky sa zjavil prvý kopček a to už všetci vedeli, ktorá bije. Ale cesty späť nebolo . So Zdenom sme sa len zasmiali a zmätený dav sme chlácholi opisom tekutej odmeny na konci cesty . Trasa Vám to bola teda parádna, kúsok cez horu, kúsok popri železničnej trati, kúsok kopček, kúsok zjazd a jedna zákerná rampa pred koncom, celé to mala dákych 7 kilometrov. Vypľulo nás to tesne pred Kráľovou Lehotou. Už sme boli skoro všetci, keď k nám prifrčala Ľubka, že nevybrala zákrutu a spadla, pričom si nielenže oškrela lýtko, ale sa jej aj zasekla zadná brzda. Napriek nepekne vyzerajúcemu zraneniu mala úsmev na tvári a všetkých nás uisťovala, že je v poriadku. Bicykel sme v rámci možností uspôsobili jazde a šťastne sme dokrútili na čapovanú odmenu, kde sme si ešte pár desiatok minút fajne posedeli, zrelaxovali a porozprávali sa