8:05 Ja, Miro a Minky prichádzame na dohodnutý „čekpoint“, kde náš už všetci netrpezlivo čakajú. Máme za sebou niekoľko pohodových kilometrov po rovinke a fest sa tešíme ako si dnes dáme do tela. Tento vrchol sme už totiž absolvovali v rámci VKL 2017 a nebola to teda žiadna brnkačka. Z diaľky nás okrem iných vítali aj známe tváre dvoch cezpoľných kamošov. Ivko došiel rýchlikom z Trenčína a Vláďa „feldou“ až z Moravy. Stíhame si vymeniť len pár viet a do toho prichádza líder VKL - Maťo Smida. S dofačovanou rukou nám veselo vykyvuje, že vraj úraz na plavárni, vyšlo z neho, ale tak ktohovie .

klik pre zobrazenie celej fotky

8:12 Konečne vyrážame! Je nás asi 12 a zvyšok cyklochodníka máme za sebou do pár minút, odbáčame smerom na Mútník, valíme sa cez Trstené a míňame Bobrovec s Jalovcom.....je nás taká tlupa, že domáci visia na bránkach a vykyvujú ako o život...chvíľami sa cítim ako SAGAN

klik pre zobrazenie celej fotky

9:00 Prichádzame na Vápenicu, kde nás čaká Danka s Peťom. Obaja sú vysmiati od ucha k uchu, nakoľko sa nedávno vrátili z dofče a sú v plnej sile

klik pre zobrazenie celej fotky

Dupeme do pedálov čo to dá, až kým neprídeme na rozcestník, kde naša trasa viac ako nepatrne začína prudko stúpať, nehovoriac o tom, že sa nejedná o žiadny asfalt ale o zmesku štrku, hliny a kameňov. Tulák Jofko na mňa rozpačito zazrel a bolo mi viac než jasné, že mu práve došlo, že pri opise trasy som ho tak trošku, respektíve viac než dosť, zavádzal. Zosadol z biku a začal ma častovať rôznymi nelichotivými prívlastkami, ale ja som ho s úsmevom ukľudnil, že to isto zvládne a že vyplavené endorfíny a orosená 12tka budú stáť za to.

klik pre zobrazenie celej fotky

My ostatní, okrem spomínaného Jofka, sme boli odhodlaní to celé vyšľapať, avšak po dvoch strmších kopčekoch sme rýchlo pochopili, že „tudy cesta nevede“ a nedobrovoľne sme dupanie do pedálov museli striedať s turistikou, kde sme ako doplnok s nechuťou tlačili naše tátoše. Iba náš Radino si povedal, že to s prestávkami dá, a nepotlačí ani meter. Po dvoch kilometroch, čo nebola ani polovica, sme toho mali všetci plné zuby a na rad musel prísť doping. Niekto sa uspokojil s magnéziom proti kŕčom, iní sa naštopali hroznovým cukrom a ja by som to bol najradšej ešte skombinoval s hnedým sladeným nápojom, ale žiaľ som mal zo sebou iba vodu.

klik pre zobrazenie celej fotky

Glykémia nám vystrelila do výšin a znova sme naivne uverili tomu, že to dáme ....vydržalo nám to presne 15 minút a hneď potom sme boli tam kde predtým....Teraz už ale niektorí okrem zháňania ďalšieho cukru začali intenzívne hľadať mobilný signál, s cieľom čo najskôr zavesiť svojho bývalého miláčika na bazoš a raz a navždy sa ho zbaviť

klik pre zobrazenie celej fotky

Iba ten náš Rado ešte stále šlapal ako blázon a všetci sme pred ním s obdivom skladali prilby. Pred nami sa začal javiť miernejší stupáčik. Urobil som hlboký nádych, výdych a oprel sa do pedálov. Šlapem si šlapem a idem čo to dá. Po chvíli začínam cítiť prudké stúpanie a pripravujem sa, že opäť zosadnem. Keď tu zrazu, čo si kam si, ma na svojom chrastítku začne obiehať Minky. „No to snáď nie!“, pomyslím si a bez hanby mu „nechtiac“ skrížim cestu. Hádam si nemyslí, že zahanbí môj karbonáč?! .... Za pár sekúnd už obaja spokojne tlačíme a polemizujeme nad tým, či je lepšie vedieť, čo nás ešte čaká, alebo v sladkej nevedomosti dúfať, že za ďalšou zákrutou už bude chata.

klik pre zobrazenie celej fotky

Na tejto strastiplnej ceste sa pred nami konečne zjavil prvý svetlý bod, skalný zráz, z ktorého nás oslnil dych-berúci výhľad na Liptov. A presne pre tieto momenty sa oplatí jazdiť VKL.

klik pre zobrazenie celej fotky

Po malej pauze na zráze sme boli opäť plní entuziazmu, dali dokopy posledné sily a s vidinou občerstvenia na chate sme začali šlapať do pedálov. Cesta nám začala ubiehať rýchlejšie až sme sa dostali do cieľovej rovinky. Tak už len jedna zákruta, posledný stupák a sme TU!

klik pre zobrazenie celej fotky

11:00 Spotení, unavení, smädní ale o to šťastnejší, že je to konečne za nami a že sme to zvládli. V takýchto chvíľach aj obyčajná voda chutí na nezaplatenie a nie to ešte studené pivko alebo sladká malinovka. Na teraske chaty pod Nárúžím sme si doprali niekoľko desiatok minút relaxu, dali si niečo malé pod zub a hor sa užiť si parádny zjazd, ktorý si našťastie vyžiadal iba jeden defekt. Domov sme sa vrátili príjemné zničení ale s dobrým pocitom, že sme niečo spravili pre svoje zdravie a nepremrhali pekný deň.

klik pre zobrazenie celej fotky