29. august je pre nás Slovákov významný deň, keď sme sa pred 75-timi rokmi postavili proti fašizmu a zaradili sa tak na stranu víťazov 2. sv. vojny. Pre mňa sa tento deň stal významný aj tým, že som prežila nezabudnuteľný deň v krásnej nízkotatranskej prírode, v príjemnej veselej spoločnosti. Nie len pre mňa, ale aj pre ostatných to bol tak trochu boj... boj s únavou, s vlastným telom, s gravitáciou a horúcim slnkom.

klik pre zobrazenie celej fotky

Zavčas rána sa "účastníci zájazdu" stretli v Liptovskom Hrádku na námestí. Radko mal už nejaké kilometre v nohách, keďže on vyrazil z Liptovského Mikuláša. O čo dlhšia trať - o to väčší úsmev. Ja som sa odviezla autom ku kostolíku na Čiernom Váhu spolu s mojou milou bežeckou kamarátkou Aničkou. Pri rampe začala naša púť asfaltkou do sedla Priehyba. Krásnou opustenou dolinou sa nám šlo výborne - Anička bežala, ja som šla popri nej na bicykli. Keď nás dohnali chalani, opustila som so zlým svedomím Aničku a pokračovala s chalanmi výrazne svižnejším tempom. Prvá zastávka v sedle Priehyba padla vhod, nastúpali sme skoro 600 metrov na 16-tich kilometroch. Nasledoval rýchly zjazd do Heľpy. Vďaka moderným technológiám sme trafili cyklotrasu do Pohorelej a ďalej do Šumiaca. Vyhli sme sa tak hlavnej ceste, čo sa mi páčilo. Samozrejme, vždy sa nájdu nejakí hundroši, čo si chcú šetriť nôžky. Boli to tí skúsenejší, ktorí už vedeli, čo nás čaká

klik pre zobrazenie celej fotky

Po krátkej "svačinke" v Šumiaci sme sa vydali na záverečný úsek. Tempo sa výrazne znížilo a aj keď cesta nevypadala strmo, inak ako na prevode 1/1 to nešlo. "Zubačka" vravím si v duchu "zatnem zuby a idem. Veď je to len 12 km a na polceste je chata." Všetci sme sa nejak roztratili, niektorí utiekli dopredu, niektorí ostali vzadu (na moje prekvapenie). Počkali sme sa na Chate pod Kráľovou hoľou. Prežili pár kŕčov, nadopovali sa magnéziom... Niektorí sa stihli nadopovať aj kapustnicou. Šotolinová cesta tu skončila a pokračovala príjemná asfaltka. Našim zadkom to ale bolo jedno, boleli rovnako. Pod vrcholom sme dostali úžasný nápad, ušetriť zadky a vytlačiť bajky skratkou po trávnatom chodníku. Nebolo to zlé. Nadreli sme sa ako kone, ale zadkom sa uľavilo.

klik pre zobrazenie celej fotky

Dobojované. Na vrchole nás čakala Anička, ktorá bežala zo sedla Priehyba po červenej - ceste hrdinov SNP - výživných 35 km. Radostne sme sa zvítali, pofotili... na dlhé debaty nebol čas, čakala nás rovnaká cesta späť. Zjazd z KH mal byť za odmenu, mne sa zdal skôr za trest. Môj "najnovší model karbónu" má už 17 rokov a je to najvyššia trieda "kostitras"

klik pre zobrazenie celej fotky

klik pre zobrazenie celej fotky

Rýchly obed v Šumiaci a na hlavnej ceste do Heľpy som si to začala užívať. Vlastne ani neviem, čo mám proti hlavným cestám Radosť z jazdy neopustila ani ostatných členov, napriek tomu, že cesta sa začala opäť dvíhať. Sem-tam sme niekoho počkali, občas tlačili bicykle, aby sme uľavili našim vyšportovaným zadkom. Do sedla Priehyba sme prišli so západom slnka a to začala byť tá pravá romantika. Nezabudnuteľný zjazd šerom, radosť z rýchlosti, jazda zadarmo a moje auto zaparkované pri rampe... to všetko bola satisfakcia za celodennú drinu a dôvod, prečo by som to šla znovu. Ani sa mi s chalanmi nechcelo lúčiť a ich ďalších 20 km do LH tmou musel byť adrenalínový zážitok. Celkovo tak našlapali o 40 km viac ako ja, Radko dokonca o 70. Som vďačná chalanom, že ma vzali so sebou a ukázali mi tak nový rozmer cyklistiky, konkrétne: 104 km, nastúpaných takmer 2500 výškových metrov a čistých 9 hodín jazdy. Ďakujeeeem.

klik pre zobrazenie celej fotky

Za fotky ďakujem Michalovi Hvizdošovi