O štrvť na päť ráno pozerám na hodinky. Všetci ešte spia. Mne sa už nedá. Je naozaj príjemné zobudiť sa na horskej chate pod Kráľovou Hoľou. Vlastná posteľ, perina a miesta tak akurát. Keby mi v hlave nevŕtala myšlienka o pozorovaní východu slnka, asi by som sa zobudil neskôr. Krátko po piatej zliezam z postele a snažím sa byť potichu. Celkom sa mi to aj darí, kým neotvorím dvere. Vrznutie zobudilo Johnyho. "Ideš pozorovať východ slnka? Idem s tebou..." Potichu sme vlyliezli z chaty a našli to skvelé miesto na pozorovanie východu slnka, o ktotom nám chatári včera povedali. Zobrali sme lehátka (skvelý nápad Johny) a čakáme na slnko, ktoré by malo vyliezť spoza južného hrebeňa Kráľovej skaly. Aby sme nezaspali, preberáme všetko možné aj nemožné. Slnko pomaly vychádza. Je to naozaj neopakovateľné divadlo. Oplatilo sa vstať...

Nečítali ste prvý deň tohoto výletu? Tu to môžete napraviť

klik pre zobrazenie celej fotky

Slnko zobudilo zvyšok bandy. "Poďte na raňajkyyy!!!", kričí Danka. Spanie ako v hoteli aj raňajky skvelé. Dnes máme v pláne vyraziť na cestu o pol ôsmej. Poďakujeme chatárom, posledné foto s chatou učupenou pod východnou kráľovnou Nízkych Tatier a ideme. Padáme zvážnicou a smerujeme značenou cyklotrasou na Štráfy a zčasti aj na sedlo Vernár. Prechádzame tenký vodný vlas Zubrovice, nad prameňom ktorej sme sa včera stretli s liptovskými tulákmi. Po chvíli sa odpájame z cyklotrasy a smerujeme na Košarisko. Hojdavou zvážnicou obchádzame Kráľovu Hoľu a užívame si výhľady na krásne zvlnený Národný Park Slovenský Raj ukrytý v nadýchanej perine z rannej hmly. Tu sa musíme zastaviť. Slovenský Raj je naozaj raj pre oči.

klik pre zobrazenie celej fotky

klik pre zobrazenie celej fotky

Do Smrečinského sedla

Tesne nad Košariskom míňame Hnilec, ktorý tak ako niekoľko ďalších známych slovenských riek vyviera pod vrcholom Kráľovej Hole. Niekedy je až nepredstaviteľné, že takáto riečka sa postupne nabaľuje a končí ako skutočná rieka až kdesi pri Margecanoch. Tu spolu s Hornádom plnia Ružinovskú vodnú nádrž... Od Košariska pokračujeme po zelenej značke na Smrečinské sedlo. Tu končí oddychový úvod a začína prvá vrchárska výzva dnešného dňa. Čo sa dá, ideme v pedáloch, ale sú aj úseky, ktoré musíme všetci potlačiť. Celou cestou premýšľam, čo mi chýba. A v tom mi to zaplo...

klik pre zobrazenie celej fotky

V strmom kopci, fučím ako ježko a pozerám na garmin. Tepová frekvencia 0. Už som mŕtvy? Zas až také strašné toto stúpanie nie je... Nie... nie som mŕtvy. Len už viem, čo som zabudol na chate. Hrudný merač tepovej frekvencie ostal kdesi pri posteli. Trochu sa vydýcham a píšem chatárom, nech mi ho odložia. Do smrečinskéo sedla to je riadna fuška. Okolo všade rastú huby. Keby som mal košík, naplnil by som ho pri prechádzke okolo desiatich stromov...

klik pre zobrazenie celej fotky

Konečne sme vyšli do Smrečinského sedla. Po raňajkách z chaty neostala už ani chuť v ústach. To posledné tlačenie nás naozaj vyšťavilo. Musíme doplniť energiu. Banány a orieškové tyčinky nesmú chýbať. Keď sa brucho naplní, aj myseľ sa rozjasní. Pozerám na bajk. Zadná brzda už včera pišťala: "Prosííííím... daj mi nové platničky... prosííím..." Dnes to bolo ešte horšie. Vypočul som prosbu mojej zadnej brzdy a môžeme pokračovať.

klik pre zobrazenie celej fotky

Okolo Kráľovej Hole

Zo Smrečinského sedla padáme zvážnicou do lesa smerom na sedlo Madejovo. Cestou nachádzame horský prameň, ktorý nemsieme obísť bez povšimnutia. Naplniť fľaše, aj do brucha natlačiť koľo sa vmestí a ideme ďalej. Pomaly sa preklápame na Liptov. Naozaj veľmi pomaly. Cestou premýšľam prečo Liptovská Teplička je okres Poprad. Veď je liptovská, či nie? Kľukatá zvážnica prudko padá k tepličke a ponúka nám dnes posledný pohľad na strechu včerajšieho výjazdu. Aj keď nemáme času na rozdávanie, musíme sa na chvíľku zastaviť. Kráľova Hoľa sa znova oblieka do tmavého oblaku a pri tom zlovestne bručí. Schyľuje s k búrke. Musíme sa poponáhľať...

klik pre zobrazenie celej fotky

Cestou sme stretli pár cyklistov, ktorí sledovali značku náučného chodníka okolo Liptovskej Tepličky. Môže to byť zaujímavá trasa, niekedy si ju možno prejdem, ale dnes máme iný cieľ. Slnko nás zas kompletne vysušilo. Obchádzame bájne pivničky Liptovskej Tepličky a šup ho krčmičky. Pred výšľapom na Panskú Hoľu si treba trochu oddýchnuť.

klik pre zobrazenie celej fotky

Do búrky na Panskú Hoľu

Nejak sa ochladilo. Aj nebo nejak tmavne. Nohy drevenejú. Ani tá asfaltová cesta vedúca na Panskú Hoľu nie je žiadny cyklochodník krútiaci sa okolo pomaly tečúcej rieky. Možno nie je ani taká strmá, ale za včera a dnes toho máme nastúpane už celkom dosť. Už moc nerozprávame. Vlastne skoro vôbec. Mlčky tlačíme do pedálov a každý svojim tempom pomaly ukrajujeme z posledných výškových metrov. Je to skutočná trápenica a aby toho nebolo málo - asfalt mizne a mení sa na tankodrom. Na tomto mieste to Danka s Rolandom vzdávajú a tlačia.

klik pre zobrazenie celej fotky

Johny a ja bojujeme, kde sa dá... z posledných síl. Ale asi sme naozaj našli aj tie najposlednejšie sily uchované na tento dvojdňový výjazd. Zosadáme z bikov. Tlačíme... Nesieme... Nebo už nie je tmavomodré. Skôr je oblakosivé a nevyzerá to tak, že by sa to niekde chcelo trhať. Bude búrka.

klik pre zobrazenie celej fotky

Aj keď sme si ešte včera na chate pri chlebíkoch s masťou sľubovali, že na Panskej Holi si dáme žemle s paštikou, nestane sa tak. Mraky začínajú plakať a ticho strieda pískajúci vietor. V tom sa blyslo a zdiaľky zahrmelo. Rýchla spoločná vrcholová fotka a utekáme preč...

klik pre zobrazenie celej fotky

Zišli sme z hrebeňa a začalo pršať. Strmou zvážnicou sa valia hnedé potoky vo vyjazdených koľajách. Len nespadnúť a ísť do lesa niekam sa schovať. V tom Roland letí cez riadítka... "Si v pohode? Nič Ti nie je?" Našťastie sa nič mu nestalo. Strmým úsekom, ktorý by sa za sucha dal bez väčších problémov zliezť to Danka s Rolom bezpečne tlačia. Konečne prichádzame na lesnú cestu a po chvíľke nachádame úkryt pri malej chatke. Tu konečne môžeme rozprestrieť piknikový stôl a spravodlivo rozdeliť tri žmele to štyroch hladných žalúdkov. Ešte že tu máme Danku, ktorá to vyrišila bez boja za nás

klik pre zobrazenie celej fotky

Konečne domov

Žemle sa minuli, aj dážd trochu ustal. K dolnej nádrži Čierneho Váhu to je už len dole. Konečne sa zdá, že cesta ubieha rýchlo. Prichádzame do prvých náznakov civilizácie - chatky a naukladané holé pne stromov po "kalamite". Pri dolnej nádrži Čiernom Váhu sa lúčime s Dankou. Domov pokračuje autom, ktoré tu včera nechala. Tešíme sa, že ho tam našla a ideme ďalej Bruchá kričia o pomoc... Z dažďa postupne prechádzame na suchú cestu. V Kráľovej Lehote asi nepršalo. Alebo spŕchlo len trochu a už to stihlo vyschnúť.

klik pre zobrazenie celej fotky

Naša posledná zastávka musí byť s jedlom, ktoré naozaj stojí za to. Nie že by som nemal rád žemle... Na tom to výjazde sa narodili dvaja noví vrchári. Roland a Johny. Teší ma, že to s Vami môžem "osláviť" pri luxusných haluškách. Som naozaj rád, že sme si dali tento výjazd. Ďakujem Vám. Ja na tento výjazd nezabudnem, a tí, čo s nami neboli, si môžu aspoň prečítať. Škoda, že tu nie je s nami aj Michal, ktorý ako prvý spustil impulz premýšlania o dvojdňovom výlete... Niekedy zopakujeme???